O jednej ceste autobusom

Meniny má Silvester, ja sa na poslednú chvíľu rozhodujem ísť na novoročnú zábavu na Oravu.
Idem len na otočku, s kabelkou a zbalenými nohavičkami len na jednu noc.
Nastajlované vlasy plné trblietok, slávnostný mejkup a tešenie.
Na nový rok, na super zábavu, na kamarátov.
Za oknom vianočne sneží a čas iba tak, ako má, tiktakuje stále bližšie k polnoci.

Nasadám do MHDečky smer železničná stanica, keď šofér púšťa hudbu, ktorá mu
spríjemňuje posledný pracovný deň roku. Púšťa ju do reprákov na celý autobus.
Óó, aké krásne zlomenie zaužívaného stereotypu ticha, nevrlosti a ignorancie!
V tom nastupuje skupinka mladých ľudí vo veselej nálade. Keď zistia, že
počuť hudbu, nezdržia a začínajú všetci spievať.
Keď to šofér zbadá, ešte viac pridá na hlasitosti, na čo sa skupinka nadšene
roztlieska. Čistá radosť!

Nasleduje zastávka: Železničná stanica
a ja musím vystúpiť.
Takmer sa mi nechce, hoci mi na perách znejú tie milionkrát otrepané verše:

Nad Sázavou, nad Sázavou
občas vzpomene si člověk asi
na ty časy krásný,
kdy zpívali jsme
Brontosauri, Spirituál...