Ale Blaženka je fakt strašne fajn!

Tento post vám nebude dávať zmysel, na to upozorňujem hneď na úvod, aby ste na záver nehovorili, že som Vás nevarovala!

Tento post je o výlete do Prna, prudko neplánovanom, veľmi spontánnom, každopádne úžasne smiešnom.

Tento post je na tému "Ideme predsa pozrieť Blaženku".
Ona je totiž strašne fajn, zlatá baba, fakt hej!

Čo by človek nespravil pre dve igelitky hábov a jednu kávu, že áno.
A stačí, že ste FTMuškár, máte prehľad o koňoch pod kapotou a ste na palube tiež.
Niet nad spontánne nápady a spriaznené duše.

Takže to Prno.
Snobská štvrť na okraji, jeden nalepený na druhom, každý s mega plotom.

Vystúpime, chceme vidieť Blaženku.

Nechápeme, prečo nejde von.

Jeden je a druhý nie je gentleman.

Prudko pohŕdneme kasematmi v centre, podaktorí aj kamasutmi.
V nákupnom centre, ktoré by podľa nášho kalendára malo meniny na moje narodeniny, sme zapadli na presladenej a predraženej káve, ale hlavne, že mali parčíky so čvirikajúcimi trpaslíkmi. Desné, ale čo narobíte, keď akurát mali zraz.
A biele tenisky sú fakt otrasné, a nezáleží, či v nich bežíte funkčne alebo elegantne.
Vínny sklípek na starej ceste domov, akože fakt vychýrený, ale ináč mača.
Cez otvorené strešné okno prší dnu, ale na plné pecky znie Obsesion a spievame do telefónu prvej obeti, ktorá v nedeľu v noci zdvihla telefón.

Asociácie:
asociácie, asociácie, asociácie, asociácie, asociácie!
Donekonečna.
To sme sa toho dozvedeli.
Ešteže si to nepamatáme...
Po troch fľašiach červeného na troch a dvoch vodných fajkách sú rána pekne hnusné.

Poďme sa na to radšej prejsť.

Hlavne, že Blaženka je fakt strašne fajn baba.