Polámané šťastie

Zabila som pavúka, teda aspoň dúfam.
Správne na mestský spôsob som ho dnes povysávala.
Mali sme smolu, obaja, že sme boli v nesprávnej chvíli na nesprávnom mieste.
Resp. ja som bola na mieste správnom, ale on si to mal vybrať lepšie.
Moje tepláky sú posledným mnou akceptovateľným miestom, kde taký pavúk môže bývať.
Obzvlášť, ak je taký obrobský a chlpatý, ako tento.
Ledva prešiel vysávačovou hadicou.
A riadne hrkotal, ako sa mu nožiská lámali.
Snáď ho ten tlak dorazil, ináč mi ho je strašne ľúto.
Skutočne.
Našťastie som mu nestihla dať meno, ináč tie výčitky nerozdýcham.

Len dúfam, že som práve nezakríkla slovenské klišé, a teraz neprídem aj o ten zbytok šťastia, čo hádam ešte mám.

Beztak už sa cítim úplne vysatá.

Ako tento chudiak Filip...



Do kelu!!!