Trinásť koní - voľný preklad
Trinásť koní pláva v mori,
čakajú, kto zachráni ich.
Loď šla ku dnu, sú tam sami,
len voda všade vôkol nich.
Ľudí hliadky zachránili
- rýchlo všetkých dostať z člnov!
Prečo sa však nevrátili
späť po ich verných priateľov?
Trinásť koní pláva v mori,
netušiac, že zbytočné to je.
Stále rovnako sú hrdí,
to im však už na nič je.
Zopár v diaľke lipne k brvnu,
za chvíľu sú z dohľadu.
Čo na tom, tak či tak zomrú,
dnes nevyhnú sa osudu.
Desať koní pláva v mori.
V mori, čo je snáď len riekou.
Zvyknuté sú zabrať v boji,
toť len ďalší zo závodov.
Ilúzia útechou je,
avšak cieľ je v nedohľadne.
telo túži po úľave,
z nasadenia neubudne.
Noc temnie, no oni chcú žiť,
veď breh musí byť na dosah.
Keď však sily dochádzajú,
prenikne ich duše strach.
Sedem koní hynie v mori,
čakajú, kto zachráni ich.
Hľadieť späť sa neoplatí,
smrť odzadu dobieha ich.
Plačú, prosia o pomoc len,
aspoň o svetlo majáka.
Nepoznajú však správny smer,
to už zavládne panika.
Tak sa snažia, ešte kúsok -
nevzdajú sa vo vlnách!
Že by predsa? Blíži sa breh?
Bohužiaľ len v ich hlavách…
Tri posledné kone v mori
zomierajú, rvú o pomoc,
sú na konci so silami,
no počuje ich však len noc.
Zrodení sú pre víťazstvo!
Závodili vždy od srdca.
Mocne ako celé mužstvo
dnes bojovať chcú do konca.
Vyšlo slnko, ránu sláva
životu, jak je nádherný.
Jeden kôň sa nevzdal, pláva,
zdá sa byť už posledný.
Trinásty kôň vždy najlepší,
pyšný bol na slávy príchuť.
Teraz po domove túži,
chce si konečne oddýchnuť!
Telo bolí, hlava sníva:
Dievčatko ho chce osedlať,
"Dobrý chlapec," pošepká mu
a budú sa spolu hrať.
Trinásť koní pláva v mori,
skoro budú navždy preč.
Kým sa držia nad hladinou,
vždy ostáva jedna vec!
A tou je nádej, ktorá
nikdy nezomiera
nikdy nezomiera
nikdy nezomiera...
Originál: Alexander Rybak - 13 Horses
čakajú, kto zachráni ich.
Loď šla ku dnu, sú tam sami,
len voda všade vôkol nich.
Ľudí hliadky zachránili
- rýchlo všetkých dostať z člnov!
Prečo sa však nevrátili
späť po ich verných priateľov?
Trinásť koní pláva v mori,
netušiac, že zbytočné to je.
Stále rovnako sú hrdí,
to im však už na nič je.
Zopár v diaľke lipne k brvnu,
za chvíľu sú z dohľadu.
Čo na tom, tak či tak zomrú,
dnes nevyhnú sa osudu.
Desať koní pláva v mori.
V mori, čo je snáď len riekou.
Zvyknuté sú zabrať v boji,
toť len ďalší zo závodov.
Ilúzia útechou je,
avšak cieľ je v nedohľadne.
telo túži po úľave,
z nasadenia neubudne.
Noc temnie, no oni chcú žiť,
veď breh musí byť na dosah.
Keď však sily dochádzajú,
prenikne ich duše strach.
Sedem koní hynie v mori,
čakajú, kto zachráni ich.
Hľadieť späť sa neoplatí,
smrť odzadu dobieha ich.
Plačú, prosia o pomoc len,
aspoň o svetlo majáka.
Nepoznajú však správny smer,
to už zavládne panika.
Tak sa snažia, ešte kúsok -
nevzdajú sa vo vlnách!
Že by predsa? Blíži sa breh?
Bohužiaľ len v ich hlavách…
Tri posledné kone v mori
zomierajú, rvú o pomoc,
sú na konci so silami,
no počuje ich však len noc.
Zrodení sú pre víťazstvo!
Závodili vždy od srdca.
Mocne ako celé mužstvo
dnes bojovať chcú do konca.
Vyšlo slnko, ránu sláva
životu, jak je nádherný.
Jeden kôň sa nevzdal, pláva,
zdá sa byť už posledný.
Trinásty kôň vždy najlepší,
pyšný bol na slávy príchuť.
Teraz po domove túži,
chce si konečne oddýchnuť!
Telo bolí, hlava sníva:
Dievčatko ho chce osedlať,
"Dobrý chlapec," pošepká mu
a budú sa spolu hrať.
Trinásť koní pláva v mori,
skoro budú navždy preč.
Kým sa držia nad hladinou,
vždy ostáva jedna vec!
A tou je nádej, ktorá
nikdy nezomiera
nikdy nezomiera
nikdy nezomiera...
Originál: Alexander Rybak - 13 Horses
Labels: (ne)všednosti zo života




0 Comments:
Post a Comment
<< Home