Zatvorené oči

Je pre mňa ťažké pripustiť si, čo cítim. Čo malo byť pre mojo dobro, bolo pre moje zlo...
Roky, keď bola mama chorá, vlastne celé moje dospievanie, som bola nútená
...tváriť sa normálne, akože nič sa nedeje
...zatvárať oči pred pravdou, lebo je krutá
...hrať, že je všetko v poriadku...
Ale niečo hrať navonok, presvedčivo - neustále - bez prestávky - roky, znamená najskôr sa o tom presvedčiť vnútorne.
Skutočné city išli stranou. Zo strachu.
Pred ešte väčším ublížením, bolesťou.
Pred priznaním, že nie som taká silná, ako sa zdám, ako chcem byť, ako sa očakáva, že vždy musím byť.
Pred priznaním, že to všetko bola pretvárka. Že to nie som ja, že neviem, kto vlastne som.
Pretvárka, ktorá sa tvárila pravdou, ale je len lžou.
Mojou lžou mne do očí.
A preto ich roky zatváram...
Labels: úvahy




4 Comments:
At 1:52 PM ,
Michaela said...
hmmm, vzdy to vsetko vyzeralo presvedcivo...
At 3:39 PM ,
šyš said...
samozrejme...
At 9:39 AM ,
Michaela said...
sustyk...nie si sama.. je nas takych ...
At 3:50 AM ,
Anonymous said...
This post has been removed by a blog administrator.
Post a Comment
<< Home