][ šyš ][ - life sailor

čarovanie na vlnách života

Monday, August 24, 2009

Zatvorené oči


Je pre mňa ťažké pripustiť si, čo cítim. Čo malo byť pre mojo dobro, bolo pre moje zlo...


Roky, keď bola mama chorá, vlastne celé moje dospievanie, som bola nútená

...tváriť sa normálne, akože nič sa nedeje

...zatvárať oči pred pravdou, lebo je krutá

...hrať, že je všetko v poriadku...


Ale niečo hrať navonok, presvedčivo - neustále - bez prestávky - roky, znamená najskôr sa o tom presvedčiť vnútorne.


Skutočné city išli stranou. Zo strachu.


Pred ešte väčším ublížením, bolesťou.

Pred priznaním, že nie som taká silná, ako sa zdám, ako chcem byť, ako sa očakáva, že vždy musím byť.

Pred priznaním, že to všetko bola pretvárka. Že to nie som ja, že neviem, kto vlastne som.

Pretvárka, ktorá sa tvárila pravdou, ale je len lžou.


Mojou lžou mne do očí.


A preto ich roky zatváram...

Labels:

4 Comments:

Post a Comment

<< Home