Rozum ostáva stáť

Čriepok po čriepku sa utvrdzujem v odôvodnenosti môjho "predsudku" voči Indom.
Nemám náklonnosť voči tejto krajine a jej obyvateľom.
Mám na to kopec osobných dôvodov, s ktorými vás, nebojte sa, nejdem zaťažovať.

Ale čo je veľa, to je príliš.

India totižto plánuje vyslať do vesmíru vlastnú kozmickú loď s astronautmi.
Tak informoval dnes dennik SME v malej noticke prebranej zo spravodajstva BBC.
Vynaložia na to 2,5 mld dolárov (!!!), aby sa stali členmi elitného klubu (???)
a to tak, ze na týždeň pošlú dvoch vyvolených obletieť Zem.

A na uliciach im zatiaľ denne zomierajú haldy hladných, chorých a nevzdelaných.

Hold, smolík, elita je elita...

Asi bohužiaľ predsa platí nové populačné pravidlo:
Kde expanzii nezabránia prírodné katastrofy, tam zasiahne vláda.

To nepochopíš

Niekedy sa nestačím diviť, čo sa mi občas podarí vyviesť.
Tak napríklad dnes som poobede zaspala pred telkou.
Za normálnych okolností by to bol bežný jav nedeľného popoludnia. Ale na dnes som mala lístok do divadla, konkrétne na muzikál. Vydupala som si vstupenku na tretiu, nech nie je zabitý večer, dokonca som kvôli tomu lukratívnemu času odmietla doprovod na predstavenie o siedmej. Dala som za to päť stoviek, trepala sa so šiestimi taškami cez celé mesto, aby som to na poslednú chvíľu mohla zaplatiť, a potom zaspím pred telkou.
To fakt nepochopíš.
Asi tak, ako sa mi podarilo zmeškať lietadlo na Silvestra pred dvomi rokmi, keď som si v sobotu myslela, že je ešte len piatok. Štyri stovky tatam. Vtedy bohužiaľ doláčov.
To nevymysliš.

Ach jaj, škoda slov...

Brouk pytlík

Princíp "Brouk pytlík" mi vadí. V tomto neviem byť tolerantná, rešpektovať.

Všade bol, všetko videl, všetko vie a stále o tom rozpráva.

Vadí mi, keď ma niekto nepočúva, keď sa s ním rozprávam. Keď ma prerušuje a chrlí na mňa svoje dohady, že čo je môj problém. Že on to vie lepšie ako ja. Rovno mi dáva návrhy riešenia na problém, ktorý ani nemám. A samozrejme, že s tým, čo potrebujem, mi nepomôže.

Najhoršie na tom je, že niekedy sa takým ľuďom nedá vyhnúť.

A to je potom celé zle.

Cestujte bez strachu!

Myslím, že si môžem dovoliť hovoriť otvorene.
Vytáča ma poisťovňa Dôvera+
Okrem reklamnej kampane, ktorou sa snažili pretiahnuť k sebe nových poistencov "na balíček bonparov", táto nová, ktorú nedávno rozbehli, je už fakt niečo.

Dnes som výnimočne išla do práce električkou, kvôli vysokým opätkom. Na oknách, na schodoch, (ale hlavne v telke) sa dozvedám, že "nemám cestovať so strachom" a že Dôvera+ mi zabezpečí prednostnú kontrolu na mamografii (lebo ako všetci dobre vieme, každý máme raka v rodine a teda sa máme čoho báť).

To už ale poisťovňa nepovie, že nie na mamografické vyšetrenie sa čaká mesiace, ale na výsledky z tohto vyšetrenia, nakoľko na Slovensku je len pár ks doktorov, ktorí robia posudky zo snímkov.
Teraz hovorím konkrétnu skúsenosť mojej tety, ktorá sa na také vyšetrenie objednala. Vyšetrená bola hneď na druhý deň (a nie do 15 dní, ako mimochodom garantuje poisťovňa) a na výsledky si pekne krásne počkala dva mesiace. Dobré, však?

Každý (každá) sa máme čoho báť. A je super, že existuje poisťovňa, ktorá nám tento strach dokáže výhodne predať a my jej ešte budeme vďační.

Tak to ďakujem pekne.

Perlička na záver: Nedávno som čakala u lekára, keď vyšla sestrička a na celú chodbu informovala: "Pokiaľ ste z Dôvery, príďte až budúci mesiac, nemám na vás kvóty."

A dovtedy aj zgegnite, alebo choďte na mamo, tam vás vezmú do dvoch týždňov...

Predsudky hnusné hnusné

Almodóvar ústami jednej zo svojich šarmantných hrdiniek raz povedal, že každá žena je trochu lesba.
Ja som na vlastnej koži pocítila, aké to je, keď vás niekto odsúdi na základe svojej predstavy, prehnanej predstavivosti a navyše kvôli predsudkom, ktoré si na rozdiel od ich stierania poctivo buduje.
Prečítajte si teda story, ktorá je za tým a ktorá sa ma veľmi dotkla.
V sobotu večer sa moja párty skončila neplánovane skôr a tak čo s načatým večerom, ťahalo ma to ešte niekam vyraziť. Moja úžasná spolubývajúca ma pozvala na oslavu narodenín jej bývalého šéfa, kde malo byť kopec jej kolegov. Nenechala som sa dlho prehovárať, najmä, keď vytiahla argument, že jej kolegovia sú riadne hovadá na čele so šéfinom a že teda sa nemám obávať, lebo perfektne zapadnem. To znelo sľubne.
Moja úžasná kamoška sa už dávno zastrájala, že ma predstaví ako jej lesbickú priateľku, čomu som sa vôbec nebránila, veď sranda musí byť a koniec koncov - ľúbime sa. Tak aj bolo. Popodávala som si ruky s tými, na ktorých som dočiahla, šéfovi pogratulovala, objednala pivčo a usadili sme sa za vrch veľkým stolom. Odrazu som si všimla, že ľudia napravo odomňa sa uzavreli do vlastného kruhu a tí naľavo jak-by-dal. Keď som po dostatočnom preštudovaní výzoru všetkých zúčatsnených prerušila jeden rozhovor otázkou, o čom sa obvykle bavia, keď sa nebavia o práci (v nádeji, že tých tém, do ktorých sa môžem zapojiť, je predsa požehnane), kamoška pohotovo reagovala, že o sexe (veď o čom inom...). Na počudovanie zavládlo trápne ticho a skupinka sa radšej zdvihla tancovať. Tak sme s kamoškou šli tiež. Treba dodať, že nám to moc nešlo, lebo latino rytmy nejak nemáme v krvi a okrem toho ani jedna z nás nevie robiť chlapa :) Po hoďke som to vzdala, nech sa kamoška vyblázni sama a nemá ma na krku, necítila som sa tam dvakrát príjemne. Tento pocit som vtedy pripisovala tomu, že proste som tam cudzinec a oni majú uzavretú spoločnosť a okrem toho sú to finančníci :-D (heh, sorry darling)
Na druhý deň mi ale úžasná kamoška otvorila oči a dostala som vysvetlenie. Jej šéf, ktorý mal byť akože riadne hovado a veselá kopa v jednom a ktorý sa v ten večer na mňa ani nepozrel, to nevydržal a celý večer v sebe dusenú otázku jej pri odchode položil: šyš je šyš alebo šyš je TVOJA šyš?
Kamoška sa riadne rozosmiala so slovami: I got you! Na to sa jej dostalo odpovede, že je "silly cow" a že sa mu odľahlo.
Urazilo ma to. Nie je pre mňa problém predstaviť si, že by som skutočne bola jej lesbickou priateľkou, aj keď ani jedna z nás k tomu neinklinuje, ale úplne sa viem vcítiť do kože homosexuálov, ako sa musia cítiť, keď sú onálepkovaní ako menejcenní. Odsudzujem všetkých, čo sa nesnažia prekonať svoje predsudky, pokiaľ ich už majú, minimálne získaním maxima informácií, ak už nie priamym kontaktom.
Tak, som zvedavá, čoho sa ešte dočkám, až s kamoškou zahráme skutočnú lesbickú hru, ktorú sme vyvinuli ako taktiku na debilov...